Najlepšia kniha roka 2012 podľa The Wall Street
Journal a Financial Times.
Prečo sa niektorí ľudia a
firmy snažia o zmenu celé roky, zatiaľ čo iní sa zmenia cez noc?
Ako zvyky vznikajú, prečo vôbec existujú a možno ich zmeniť?
Charles Duhigg nám ukáže, ako niektorí ľudia, podnikatelia alebo
vlády dokážu meniť veci k horšiemu alebo lepšiemu. Je
neuveriteľné, ako ľahko možno manipulovať ľudmi. Ak pochopíme,
ako zvyky fungujú, môžeme ich veľmi ľahko zmeniť a využiť vo
svoj vlastný prospech. Zlepšíme tak nielen mnohé oblasti svojho
osobného a pracovného života, ale i fungovanie celej spoločnosti.
Strhujúce rozprávanie, podložené mnohými najnovšími vedeckými
poznatkami, prináša celkom nové chápanie ľudskej povahy a jej
potenciálu na zmenu!
Ľudia sa nad zvykmi zamýšľajú stáročia, ale
až v posledných dvoch desaťročiach odborníci pozvoľna odhaľujú,
ako zvyky fungujú a ako sa menia.
 |
Zdroj: gorila.sk |
Známeho novinára
New York Times Charlesa Duhigga zaujalo, keď sa počas vojnovej
reportáže v Bagdade dopočul o istom majorovi, ktorý zmenou
jediného zvyku zabránil nebezpečným vzburám v mestečku Kúfa.
Duhigg si uvedomil, ako zvyky ovplyvňujú celý náš život, ako
vznikajú a ako ich možno meniť. A hoci sa v prvej chvíli zdá, že
majú zanedbateľný význam, časom významne
vplývajú na naše
zdravie, výkonnosť, úspech a šťastie.
Autor osem rokov
študoval najnovšie výskumy v oblasti zvykov, ktoré podložil
pútavými príbehmi. Opisuje tisíce spôsobov, ako nám zvyky menia
život. Rozpráva, ako sa z tučnej alkoholičky, ktorú vymáhači
prenasledovali pre desaťtisícový dlh, stala štíhla energická
žena s neuveriteľnou kondíciou, zamestnaná v grafickom štúdiu.
Duhigg si nevšíma len jednotlivcov, ale aj významné spoločnosti,
ktoré sa z červených čísel prepracovali k obrovským ziskom
– zmenou jediného zvyku!
Po prečítaní tejto knihy budeme
vnímať svoje zvyky novým pohľadom, poučení, ako ich sami môžeme
formovať, a tým aj celý svoj život
Recenzie
a kritiky:
Zábavná a príjemná kniha… seriózny pohľad na
tvorbu a zmenu zvykov.
New York Times Book Review
Duhigg
prináša čitateľovi množstvo prepotrebných poznatkov zo
spoločenských vied psychológie, vysvetľuje príťažlivosť a
nebezpečenstvá našich zvykov zábavnou formou, ktorá skúma
všetky oblasti ľudskej činnosti od marketingu cez manažment až
po boj za ľudské práva… fascinujúce čítanie.
Newsweek
Daily Best
Pôsobivý výskum patologických zvykov našej
spoločnosti – fajčíme, neustále kontrolujeme svoj iPhone,
chronicky vyhľadávame zlých partnerov, ráno si neustelieme
posteľ. Duhigg sa pokúša zistiť, prečo sme takí a ako sa môžeme
zmeniť, nielen ako jednotlivci, ale aj celé spoločnosti.
The
Daily
Argumenty Charlesa Duhigga nadobúdajú silu, keď s
elegantnou jednoduchosťou konfrontuje základné línie nášho
správania, akceptuje ich ako nemeniteľné a nakoniec usmerní tie
isté túžby do produktívnych vzorov. Jeho postrehy sú britké,
provokatívne a nadmieru užitočné.
Jim Collins
Charles
Duhigg majstrovsky skombinoval špičkový výskum a podmanivé
príbehy, aby ukázal, ako zvyky formujú náš život a ako my sami
môžeme formovať svoje zvyky. Po prečítaní tejto knihy už nikdy
nebudete vnímať seba, svoju organizáciu alebo okolie rovnakým
spôsobom ako predtým.
Daniel H. Pink
Ukážka
z knihy:
Pre vedcov bola najobľúbenejšou respondentkou.
Tridsaťštyriročná Lisa Allenová podľa spisu začala fajčiť a
piť v šestnástich a väčšinu života bojovala s nadváhou.
Nemala ešte ani tridsať, keď ju vymáhači prenasledovali pre
desaťtisícový dlh. V staršom životopise uviedla, že v najdlhšom
zamestnaní nevydržala ani rok.
Dnes však
pred vedcami sedela štíhla energická žena s vyšportovanými
nohami bežkyne. Vyzerala o desať rokov mladšia než na
fotografiách v spise a zdalo sa, že nikto v miestnosti sa jej
kondičkou nevyrovná. Nemala dlhy, abstinovala a už tri a štvrť
roka pracovala v grafickom štúdiu.
„Kedy
ste si naposledy zapálili?“ položil Lise jeden z lekárov prvú z
mnohých otázok, ktoré jej kládli pri každej návšteve
ambulancie neďaleko Bethesdy v Marylande. „Takmer pred štyrmi
rokmi,“ odvetila, „a schudla som dvadsaťsedem kíl a zabehla už
jeden maratón.“ Navyše sa prihlásila na magisterské štúdium a
kúpila si dom. Skrátka, v poslednom čase sa nenudila.
V miestnosti sedeli neurológovia, psychológovia, genetici a jeden
sociológ. Už tri roky vďaka podpore Štátneho zdravotníckeho
ústavu štuchali a dobiedzali do Lisy a ďalších dvoch desiatok
bývalých fajčiarov, problémových alkoholikov, nákupných
maniakov, pacientov s chronickým sklonom k nadváhe a s rôznymi
inými zničujúcimi návykmi. Všetci účastníci výskumu mali
niečo spoločné: podarilo sa im od základu zmeniť život za
pomerne krátke obdobie. Vedci chceli prísť veci na koreň,
a tak respondentom merali životné funkcie, nainštalovali im do
bytu kamery, aby mohli pozorovať, čo robia celé dni, skúmali ich
genetický kód a prostredníctvom nástrojov, vďaka ktorým možno
v reálnom čase nazrieť do ľudskej lebky, sledovali prietok krvi a
elektrické impulzy v mozgu pri kontakte s cigaretovým dymom, vôňou
lákavého jedla a podobnými pokušeniami. Cieľom bolo odhaliť,
ako sa zvyky prejavujú na neurologickej úrovni a ako dosiahnuť ich
zmenu.
„Viem, že ste to vraveli už
stokrát,“ pokračoval lekár, „ale niektorí moji kolegovia majú
iba informácie z druhej ruky. Neprekážalo by vám ešte raz
vysvetliť, ako ste prestali fajčiť?“
„Vôbec nie,“ odvetila ochotne Lisa. „Všetko sa začalo v
Káhire.“ Dovolenkovať v Egypte sa rozhodla v poslednej chvíli,
vysvetlila poslucháčom. Pred pár mesiacmi sa manžel vrátil z
práce a vyhlásil, že ju opúšťa, lebo miluje inú ženu. Lise
trvalo, kým sa zmierila so zradou a uvedomila si, že sa naozaj
rozvádza. Najprv sa utápala v smútku, potom chorobne špehovala
manžela, prenasledovala jeho novú priateľku po meste, vyvolávala
jej uprostred noci, a vzápätí skladala slúchadlo. V jeden večer
sa
opitá dotackala k jej bytu, búšila
päsťami na dvere a vrieskala, že podpáli celý blok.
„Necítila som sa práve najlepšie,“ vzdychla si Lisa. „Vždy
som chcela vidieť pyramídy, kreditky som ešte nemala úplne
vyrabované, a tak...“
Skoro ráno po
príchode do Káhiry Lisu zobudil spev muezína z neďalekej mešity.
V hotelovej izbe bola tma ako v rohu. So zalepenými očami, ešte
unavená zo zmeny časového pásma, sa načiahla za cigaretou.
Spamätala sa až na zápach horiaceho plastu – namiesto marlborky
si zapálila pero. Posledné štyri mesiace preplakala, zmietala sa v
obžerstve a nespavosti, kvárila ju zmes hanby, bezmocnosti,
depresie a hnevu. Zrazu na ňu všetko doľahlo. „Zaplavil ma
strašný smútok,“ spomínala. „Zdalo sa mi, že všetko, po čom
som v živote túžila, sa zosypalo ako domček z karát. Už ani
obyčajnú cigaretu som si nevedela zapáliť.
Spomenula som si na bývalého manžela, uvažovala som, aké ťažké
bude nájsť si po návrate prácu, ako ju budem nenávidieť a ako
som si zničila zdravie. Keď som vstávala z postele, prevrhla som
krčah vody a črepiny sa rozsypali po dlážke. Ešte väčšmi som
sa rozplakala. Ovládlo ma zúfalstvo, túžba niečo zmeniť,
čokoľvek, čo závisí odo mňa.“
Osprchovala sa a vyšla z hotela. Pri jazde taxíkom po hrboľatých
káhirských uličkách a prašných cestách až ku Sfinge, k
pyramídam pri Gíze a šírej, nekonečnej púšti navôkol, z nej
zrazu opadla sebaľútosť. Uvedomila si, že potrebuje životný
cieľ. Čosi, o čo by sa mohla usilovať.
A
tak sa v taxíku rozhodla, že sa do Egypta vráti a vydá naprieč
púšťou.
Lisa si uvedomovala, že je to
bláznovstvo. Mala podlomené zdravie, nadváhu, prázdne účty.
Nepoznala ani len názov púšte, na ktorú sa práve dívala, a či
cez ňu vôbec možno prejsť. Ale to nebolo podstatné. Potrebovala
sa na niečo zamerať. Dala si na prípravu jeden rok. Vedela, že
ak má prežiť podobnú výpravu, bude musieť
mnoho obetovať. Najmä bude musieť prestať fajčiť.
Lisa o jedenásť mesiacov naozaj prebrázdila púšť – v
klimatizovanom mikrobuse so šiestimi spolucestujúcimi, ktorý
viezol toľko vody, jedla, stanov, máp, navigačných zariadení a
vysielačiek, že kartón cigariet navyše by sotva niekomu
prekážal.
Ale to Lisa v taxíku nemohla
tušiť. A vedcov v ambulancii podrobnosti výletu nezaujímali. Lebo
z nejasných dôvodov, ktorým len začínali rozumieť, malý zvrat
v Lisinom uvažovaní – keď v Káhire nadobudla presvedčenie, že
musíprestať fajčiť, aby dosiahla vytúžený cieľ – spustil
celý rad zmien vo všetkých oblastiach.
Do
polroka cigarety nahradila behom, a tým sa upravili aj jej
stravovacie, pracovné a spánkové návyky, začala šetriť, ináč
nakladať s pracovným časom, plánovať budúcnosť a tak ďalej.
Najprv odbehla niekoľko polmaratónov, neskôr sa dala na maratón,
prihlásila sa na univerzitu, kúpila si dom a zasnúbila sa. Potom
ju oslovili, aby sa zúčastnila na výskume, a keď vedci
preštudovali snímky jej mozgu, všimli si čosi pozoruhodné:
niektoré nervové procesy, teda jej bývalé zvyky, nahradili
odlišné procesy. Nervová aktivita spojená so starými návykmi
bola stále viditeľná, ale na miesto pôvodných impulzov sa vtisli
nové. Spolu so životným štýlom sa zmenil aj Lisin mozog.
Vedci boli presvedčení, že zlom nespôsobila dovolenka v Káhire
ani rozvod, či púštna výprava. Podľa nich príčinou bolo, že
Lisa sa od začiatku sústredila na jeden cieľ – prestať fajčiť.
Všetci účastníci štúdie mali podobnú skúsenosť. Zameraním
sa na prvý, takzvaný „kľúčový zvyk“, sa Lisa naučila, ako
preprogramovať ostatné črty správania.
Takéto zmeny nie sú výsadou jednotlivcov. Keď sa pre nové
postupy rozhodnú firmy, často dokážu pretvoriť celú štruktúru.
Spoločnosti ako Procter & Gamble, Starbucks, Alcoa či Target
využili toto poznanie, aby ovplyvnili výsledky práce, komunikáciu
medzi zamestnancami či nákupné správanie zákazníkov – často
bez toho, aby si to niekto uvedomil.
„Rád by
som vám ukázal najnovšie zábery,“ obrátil sa na Lisu
vý-skumník na konci rozhovoru. Na počítači otvoril snímky jej
mozgu. „Keď hľadíte na jedlo, tieto oblasti,“ ukázal na
miesto neďaleko stredu, „kde sídlia pocity chuti a hladu, sú
stále aktívne. Váš mozog naďalej vy-siela impulzy, ktoré vás
nútili prejedať sa.
Ale v tejto oblasti sa
vyskytli nové procesy,“ ukázal na miesto hneď za čelom, „kde
podľa nás sídlia zábrany a sebadisciplína. Táto aktivita sa pri
každom vyšetrení zosilňuje.“
Lisa bola
najobľúbenejšou účastníčkou, lebo jej snímky boli mimo-riadne
presvedčivé a užitočné pri nákrese mapy vzorcov správania,
teda zvykov, v ľudskej mysli. „Pomáhate nám pochopiť, ako sa z
rozhodnutia stáva mimovoľné správanie,“ poďakoval jej
lekár.
Všetci prítomní mali pocit, že
stoja pred významným míľnikom. A nemýlili sa.